Cleo sa chúli v peliešku a už spí. Na ňu je to trošku priskoro, ale dnes si zaslúži. Má za sebou ťažký deň.
Deti boli dnes mimoriadne rozrušené, zajtra za nimi príde Mikuláš a ony sa už nevedia dočkať. Zatiaľ čo Siska jej zaspivala pesničku a Lucinka zarecitovala básničku, mala aj iné príjemné zážitky. Ale mala aj mimoriadne ťažký deň. Autistické deti majú svoj svet. Martinka si právo na Clejku vymáha trocha razante. Nepáči sa jej, že Clejka sa má hrať aj s inými deťmi. Preto vždy najprv musíme začať u Martinky, nasledoval by inak divoký výstup. Martinka nerozpráva, zato je riadne temperamentná. Keď dnes Cleo pracovala s Julkou, ktorá sa učila česať psíka, malé cvičenie zamerané na motoriku, Martinku to tak najedovalo, že prišla a uštedrila Cleo riadny kopanec do hlavy. Nemyslela to zle, viem to, chcela len, aby sa Cleo hrala viac s ňou, ale bol to pre mňa šok. Vďaka Bohu, že Cleo je aká je. Keď príde k vyhrotenej situácii - zmrzne. Nie v negatívnom štýle, ale vie, že sa nesmie ohnať, ale musí počkať na moju reakciu a rreakciu vychovávateľky, či zdravotníčky, ktoré sú pri nás. Keď bolo všetko zažehnané, spokojne pokačovala v "česaní" a mojkaní s Julkou. Julka mala veľkú radosť a to aj ja. Deti v sanatóriu sa striedajú a toto bolo naše prvé stretnutie s ňou.
Nasledovala Lujzička. Nie som si istá, Lujzička má asi obrnu s prvkami autizmu. Nehovorí, ale nesmierne sa teší keď vidí Clejku. Smeje sa od radosti a vždy ju nesmierne rada kŕmi. Rozovrie ručičku, čo je pre ňu nesmierne náročné, vždy si uvedomím, aká je to pre nás samozrejmosť, ale ako si neuvedommujeme, že by sme mali byť za ňu vďační, lebo ono to - mnohokrát, až také jednoduché nie je... Lujzička miluje dotyk teplého jazýčka v dlani a tak sa chvíľku Cleo kŕmi. Potom aj Lujzička dostane, pre ňu náročnú úlohu - hrebienok na psa, ktorý som priniesla, sa navlieka na dlaň, ak chce Lujzička Cleo očesať, musí udržať dlaň roztvorenú a jemne česať. Lujzička sa snaží zo všetkých síl a ja som opäť dojatá, čoho sú deti schopné, aby mohli byť so psíkom. Za odmenu, za takúto tvrdú prácu si Lujzička môže ľahnúť a chvíľku takto odpočívať s Cleo v náručí. Je to náročné. Deti postihnuté autizmom kričia: nadšením, vzrušením, hnevom, nervozitou... Ja to neviem rozoznávať. Raz sa naučím. To všetko je pre Cleo rušivý stimul. Odteraz budeme chodievať "odpočívať" do samostatnej miestnosti a vždy len s jedným dieťatkom.
Na zemi leží Majka a kričí. Majka vždy leží na zemi. Skúsim k nej s Cleo podísť, ale odmieta ma. Príde k nej teda pani vychovávateľka a Cleo k nej privedie zatiaľ čo ja som Majke od chrbta a monitorujem dianie pripravená zasiahnuť. Bola som upozornená, že Majka nie je najjemnejšia. Dodne som sa s tým nestretla, vždy je ku Clei jemná, ale som tu aj v záujme psa, aby to prežil... Majka Cleu drobne pohladká, ale nemá záujem. Keď však Cleo odíde, dá sa Majka ďalej do kriku. Žiaľ, príliš sa nám ju upokojiť nepodarilo.
Potom ideme k Terke, Terka je tiež ťažký prípad, priznávam, nevonia mi vábivo. Cleo sa k nej práve nemá. Je potrebné, aby však aj Terka cvičila. Neviem Cleo motivovať, aby k Terke prišla bližšie ako na pol metre. Zrazu sa Terka vymrští a začne Cleo riadne škrtiť. Clejka zamrzne a čaká na moju a vychovávateľkynu intervenciu. Pre mňa je to dlhá chvíľa, ale vychovávateľka je profík, má všetko pod kontrolou, Clejka je hneď voľná. Samozrejme, že Terezkyným úmyslom nebolo Clejku ušrtiť, chcela ju k sebe len pritiahnuť, žiaľ, autistickému dieťaťu ťažko vysvetliť, že psíka to nielen bolí, ale je to preň nebezpečné. Cleo je stále zamrznutá, potrebujeme rýchlo zmeniť stav jej mysle, aby si sanatórium nespájala s ničím negatívnym, a tak volám k sebe ľahšie pacientky a tie, ktoré viem, že Clejku vnímajú ako miláčika, ktorému neublížia. Vyberieme loptičku na šnúrke a dievčatá sa o ňu s Cleo naťahujú- Clejka je hneď veselá a jaší sa. Máme tu nového adepta, ktorý nám pribudol do skupiny. Stanko je na canisterapii, sedí vždy tak, aby na Cleo videl, ale tvrdí, že sa jej bojí a nechce ju hladkať. Toto treba prelomiť. Viem, že po nej túži, inak by tu nebol, ale má strach. Cleo teda čaká náročné cvičenie. Dám jej povel ľahnúť a potom musí robiť na zemi saltá. Tri saltá, potom sa postaviť na zadné, otočka - malý tanček, tri saltá... takto sa to opakuje, kým neprídeme k Stankovi, ktorý je týmto cirkusovým vystúpením Cleo nadšený. Položím mu na koleno piškótku, ktorú si mlsná Cleo rada vezme. Spravíme opäť salto, opäť odmena, tentokrát z druhého kolena, ďalší tanček na zadných. Tentokrát dám piškótku na Stankove rameno, takže Eo mu musí vyskočiť do lona, na čo Stanka pripravíme, samozrejme, celý čas pri ňom sedí zdravotníčka. Stnako sa smeje a teší sa. Je to úspech. Cleo zvíťazila a zlomila Stankovu obranu, sú kamaráti.
Vrátime sa k Martinke, má naozaj Clejku veľmi rada, chvíľku sa hrajú, Martinka Clejku, ako vždy pestuje a pusinkuje, ale keď sa Cleo hlávkou pootočí k inému dieťaťu, dá jej po ňufáku riadnu facku. Cleo si však už zvykla a hrá sa s Martinkou ďalej.
Pomaly, ale isto začínam na Cleo badať únavu. Blíži sa aj šesťdesiata minúta, natoľko som dohodnutá na maxime terapie. Cleo akoby to vždy vedela. Dá mi najavo túžbu ísť von a oddýchnuť si. Deti sa pýtajú či zase prídeme. Samozrejme, ale až o týždeň, v tomto som neoblomná, Cleo potrebuje aj svoj život a rytmus. Veľmi ma však poteší, že pred odchodom k nám príde, ako inak, po štyroch, Majka. Je to neskutočné. Ona sa príde s Clejkou rozlúčiť. Keď vidíte dieťa, ktoré len leží na zemi a nepokojne kričí, fixuje sa vždy na niečo - niečo čomu nerozumiem, nikdy nie na človeka, len málokedy na psíka, je to pre mňa úžasné vidieť, že po kontakte s Cleo zatúžila. Preto k nej Cleo privádzame a Majka, o ktorej vždy vravia, že jej fyzický kontakt je vždy drsný a hrubý, dávam preto na Cleo väčší pozor, hoci sa díva inam, ale psíka hladí a takto sa s ním kontaktuje. Nie je to dlho, ale dosť na to, aby som bola dojatá, skrátka namäko.
Keď odchádzame, deti sú už na olovrante, pozdravia svoju pani doktorku - maličkú Cleo.
Nuž tak zase o týždeň...
Komentáre