Milujem balet a operu. Už od detstva. Naša mamička si dala záležať, aby sme ako deti videli viacero opier a baletov ročne. Nehovoriac o činohre. Nezabudnem na Predanú nevestu, Rusalku, Otella, milované Labutie jazero, Luskáčika, Gisselle... Zoznam je nekonečný. Preto, keď som sa na vysokej škole rozhodovala o praxi, nebolo vlastne o čom rozhodovať. Vedela som, že to má byť Balet SND. Prestížna scéna. Vedela som, že mu chcem robiť P.R. Súbor baletu si to skutočne zaslúžil, nevraviac o sólistoch. Repertoár bol v tom čase skvelý. Bila som sa ako lev, aby som svoj sen dosiahla, aj sa tak stalo. Za osem rokov som videla neskutočný počet vynikajúcich opier a baletov vo skvelých naštudovaniach. Odchádzalo sa mi z divadla ťažko. Ešte ťažšie sú súčasné návraty. O balete ani vravieť nebudem, ako som ho hlboko milovala, tak už hádam nie je ani čo oplakať. Odkedy sa ho ujal ako riaditeľ Mário Radačovský to už šlo len - dolu zjazdovkou. Žiaden slalom, riadne šlusom. Riaditeľom baletu by NIKDY nemal byť človek s choreografickými ambíciami. Začne si ich tam napĺňať hlava-nehlava; kvalita-hrôza. Žiaľ, v prípade Baletu SND to bola len hrôza. Čo tam po prázdnom hľadisku... Preč klasika, dáme ... ani to neviem pomenovať. Poslednou kvapkou bola Giselle.Keď som sa dozvedela o jej opätovnom zaradení do repertoáru Baletu SND, bola som nadšená. To, čo som zažila na premiére, bol šok a zdesenie. Som za približovanie klasiky súčasnému divákovi, naozaj, ale... moje nervy, nebudem hovoriť o kombinácii techník v predstavení, nebudem hovoriť o vynechaní naj zborových scén, ktoré boli nahradené nedostatočne spracovanými krokovými variáciami. Ale výskajúce víly, lascívne sa preťahujúce pred poľovníkmi - to bol moment! Z toho porazilo každého diváka, nemusel poznať Giselle v žiadnom z klasických naštudovaní. Opäť, rriaditeľom SND sa stal choreograf - svoje choreografické ambície neukryl. A tak celý repertoár sa tiahol jeho vysnenou líniou, a to až do Košíc, odkiaľ prichádza na "hosťovanie" tanečník s tvárou vytesanou z mramoru - nevravím o kráse, vravím o výraze, ktorý sa nemení vo chvíli keď má hrať šťastie, ani keď sa opája smútkom. Herectvo nula, ale je z Košíc, odkiaľ generálny riaditeľ SND pripochodoval, aby riadil svoje vízie Baletu SND. Dosť však Baletu, poďme do Opery.
Tá sa zjavne rozhodla priblížiť divákovi až moc. V Predanej neveste príde Jeník na scénu skútrom. Kecal spieva slávnu "jednu dívku" štiac na dedinských drevených záchodoch tvárou do obecenstva, pričom mu do cvrkania do latríny a úsmevom nad výkonom kontruje aj Jeníček. Kto neverí, nech tam beží - toto je jedno z najpríjemnejších osviežení. V Rusalke pobehuje princ s video kamerou. Ak sa chcete vrátiť do detských čias, zabehnite na Carmen alebo Nabucca. Scéna pozostáva len a iba výhradne (viem, kopím synonymá, ale je to naozaj tak) z detských preliezok. Tieto súna točni, takže chvíľu je z nich aréna, potom taberna. Chrám? Aj ten vieme spraviť z preliezok - načo platiť kulisy-len prosím, neberte nikoho zo zahraničia, pomyslí si, že sme idioti, ak sa niečo také u nás odohráva na prvej scéne. Ale tu ešte ani zďaleka nekončíme. Chcete zažiť zdesenie, nudu a otrasenie - tri v jednom? Nech sa páči - súčasné naštudovanie opery Eugen Onegin (v repertoári SND je aj balet Eugen Onegin, ten naopak nie je zlý. Chcela som napísať, že ho odporúčam, ale žiaľ, to sa nedá, neinvenčné dielko avšak vo veľmi príjemnom prevedení na pohľad. Rozhodne vhodné predstavenie na oddych). Opera Eugen Onegin je iný kaliber. Odkedy som jej nové naštudovanie v SND videla, mám strach zaspať, aby sa mi o nej nesnívalo. Pred týždňom som zažila - nuž ranou z milosti to neviem nazvať. Veľmi som sa tešila na Madame Butterfly. Pucciniho hudba je fantastická, toto predstavenie som videla v rôznych naštudovaniach, kto by však naň chcel zájsť do Slovenského Národného Divadla, vrele odrádzam. Človek je spočiatku "uchvátený" fotografiami japonských gejš, ktoré majú na sebe cenovky. Podotýkam, že fotografie sú miesto scény - jednoducho scéna nikde a Vy sa dívate na "predajné kusy" na fotkách. Ku kostýmom sa neviem vyjadriť, pripadali mi, akoby kostýmový návrhár chcel urobiť skutočne kvalitnú prácu, ale ku koncu mu povedali, že ho nezaplatia, tak si z toho všetkého krásneho napokon aspoň vystrelil. Alebo nechcel, aby chválili iba jeho, tak to aspoň troška pokazil. (Osobne ma pobavil herecký výkon nemenovanej "divy", ktorá sa rozhodla, že napriek svojmu veku bude hrať skutočne rozmarnú 15 ročnú Butterfly- po chvíli sa na tom už nedalo ani smiať, ale ani sa na to pozerať.) Keď odstránia zo scény "fotografie" - samozrejme premietnuté na plátno projektorom, človek dostane priestor pre fantáziu: na scéne totiž nie sú žiadne kulisy - len panely papiera, chaoticky rozmiestnené tu a tam. V druhom dejstve nájde človek miesto zúfalých žien dve ožraté japonky s whiskou na gauči, so slnečnými okuliarmi na očiach.Scéna sa nezmenila, len po zemi pribudli pokrčené zdrapy papierov. (Teda som dosť neporiadna, ale vyzeralo to tak otrasne, že ma občas trhalo ísť to tam hneď a zaraz poupratovať.) Jaj - nesmiem zabudnúť na obrovskú americkú zástavu, ktorou je pokrytý gauč... Hádam jediné, čo sa z klasických naštudovaní udržalo je kostým syna ožratej Butterfly. Tretie dejstvo sa začne: spustením premietacieho plátna menších rozmerov,kde sa má človek dívať na čiernobiely film z ulíc Ameriky. A sústo na záver - preveľký úspech sa nešťastná Butterfly obradne prebodne katanou - veľkosti noža na maslo. Vtip je ukončený.
Dnes ma prehovárajú, aby som šla na Čarovnú flautu. Len tak pre info, na záver predstavenia po scéne pobehujú kozmonauti. Alebo sú to mimozemšťania? neviem - nik to zatiaľ nerozlúskol. Na toto fakt nemám nervy...
P.S. Aby som bola spravodlivá, odporúčam skvelé tituly, na ktoré bežte, kým ich prvá scéna SR nezprasí.
Nádherné sú: OPERA: Bohéma La Traviatta Tosca
(plus všetky, len sa nesmiete dívať na javisko)
BALET: Bajadéra (odporúčam vyčíhať si predstavenie kedy titulnú úlohu tancuje Barbora Kubátová) Labutie jazero (z časti) Made in Slovakia
Veď nabudúce aj o nich
Komentáre
waw